Dnes je na programe dňa pivo stout – čierny, pražený, kávový či čokoládový krásavec nevídanej sily. Prečo je teda tento britský klenot tak obľúbený?
Pivo stout určite nepatrí medzi novinky, ktoré si musia vydobyť miesto v srdciach pivárov. Jeho pôvod siaha do osemnásteho storočia, kedy si v Londýne mali muži po ťažkej práci možnosť objednať brown či pale stout. V týchto končinách ste sa až do dvadsiateho storočia mohli v jeho popisoch dočítať, že ide o silný porter či dokonca porter vysokej kvality. Prvé zmienky o ňom v spojení s pivom však nájdeme už v oku 1677, samotné slovo sa objavuje už v štrnástom storočí, kedy sa dalo preložiť ako „statočný“ alebo „hrdý“.
Dá sa povedať, že išlo o takmer identickú pochúťku ako v prípadoch porterov, rozdiel bol len v menšom množstve vody použitom pri varení. A že išlo o poriadne silné nápoje, to potvrdzuje aj stupňovitosť v priemere 19,5. Tá sa začala rapídne znižovať až po prvej svetovej vojne, kedy prišlo vo Veľkej Británii k všeobecnému poklesu stupňovitosti pív. V prípade piva stout padla až na 13,5 a pri porteroch na 9,5 (čo vlastne takmer znamenalo úplné vymiznutie porterov z podnikov, keďže Briti si na také nízke hodnoty nikdy nezvykli, čo na druhej strane opäť dostalo stouty na pôvodné výslnie).
V tomto prípade sa jedná o vrchne kvasené pivá vyrobené spravidla z praženého jačmenného sladu (stretnúť sa však môžeme aj s ovseným sladom) chmeľu, kvasníc a vody. Jeho hlavnou črtou je vysoký obsah alkoholu, ktorý sa pohybuje dokonca aj medzi siedmimi a ôsmymi percentami. Príznačnou je pre neho tmavá farba, ktorú skvele dopĺňa hustá krémová pena. U nás si ho môžu aj neskúsenejší pivári predstaviť napríklad ako známe pivo značky Guinness. Čo sa týka teploty podávania, pri imperial stout sa odporúča rozmedzie štrnásť až šestnásť stupňov Celzia, pri dry stout osem až dvanásť stupňov Celzia.
Takmer každý pivný štýl sa dá rozdeliť na ďalšie podštýly, čo je aj tento prípad. Pravdepodobne najzaujímavejším typom stoutu je Milk stout, ktorý môžeme objaviť v pivných ponukách aj pod názvom sweet stout či cream stout. Jeho výnimočnosť spočíva v pridaní mliečneho cukru laktóza. Keďže kvasinky nedokážu tento druh cukru počas fermentácie úplne spracovať, ostáva aj v konečnom nápoji. To mu dodáva vyššiu energetickú hodnotu a hlavne sladšiu chuť.
Dry stout (známy aj ako irish stout) je írsky pivný klenot, ktorého chuť je skôr suchá a nájdeme v ňom chuť po pražení a kávové tóny. Tento typ patrí z pohľadu alkoholu skôr k slabším. Práve tu môžeme zaradiť mimoriadne známe značky ako Guinness, Beamisch či Murphy´s.
Imperial stout pochádza priamo z Londýna, no pomýliť vás v tomto môže aj jeho druhý názov – russian stout. Nie že by mal korene aj v tejto krajine, no obľube sa tu teší dlhodobo. V minulosti si ho totiž veľmi rada a vo veľkých množstvách objednávala ruská cárovná Katarína Veľká, ktorej do distribuoval priamo pôvodný pivovar tohto druhu Thrale´s. V tomto prípade sa naopak bavíme o poriadnom „silákovi“, veď sa v ňom takmer vždy nachádza viac ako 9 percent alkoholu či dokonca dvojciferné hodnoty. Vyznačuje sa bohatou chuťou s náznakom portského vína, kávových likérov, tmavého ovocia či čokolády.
Outmeal stout pravdepodobne prekukli už podľa jeho názvu všetci angličtinári. Slovíčko out totiž prekladáme ako ovos. A práve pri výrobe tohto piva sa využíva popri jačmennom slade aj ten ovsený. Jeho podiel sa udržiava na úrovni 30 %. Táto kombinácia mu dodáva o čosi plnšiu chuť s vyššou viskozitou, ktorá je spôsobená vyšším podielom tukov a bielkovín. Ovos tu samozrejme nájdeme aj v tónoch chutí.
Pivá stout sa v posledných rokoch tešia veľkej obľube aj v našich končinách. Preto sme sa aj my v pivovare Maravar rozhodli pre našich návštevníkov nejaký ten súdok navariť. Požili sme na neho chmeľ cascade a mandarina Bavariam ktoré mu dodávajú krásnu aromatickú vôňu. Ide o „trinástku“ s cca 6 % alkoholu. Aký máte na neho názor vy? Čo sa vám na ňom najviac páči a čo vám naopak vadí? S tým sa môžete s nami či ostatnými pivármi podeliť v diskusii pod článkom.