Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
História masáže sa vyvíja 5000 rokov. Prax používania dotyku ako liečebnej metódy vychádza zo zvykov a techník zakorenených v dávnej histórii. Civilizácie na západe či východe postupne zisťovali, že prírodná liečba v kombinácii s masážou môžu veľmi efektívne zmierňovať bolesť, predchádzať chorobám a liečiť ich či dokonca vyriešiť problémy so zraneniami. Okrem toho v masáži objavili spôsob, ako poriadne zrelaxovať či ľahko znížiť stres.
História masáže sa začala ako posvätný systém prirodzeného liečenia. Postupné kultúrne zmeny však z nej spravili pochybnú formu pôžitkárstva, čo platilo počas mnohých historických období vo viacerých kútoch sveta. Progres nastal až v modernej dobe. Dnes je masážna terapia vysokou uznávanou časťou holistickej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa praktizuje po celom svete. Takto sa masáž vyvinula až do terapeutickej a relaxačnej praxe.
S masážami tu začali pravdepodobne medzi prvými ešte niekedy 3000 rokov pred Kristom, možno aj skôr. Ajurvéda, o ktorej sa traduje, že má božský pôvod a odovzdáva sa ústne z generácie na generáciu, je tradičný holistický medicínsky systém z Indie. Ak ste sa teda rozhodli študovať túto záležitosť, história masáže v Indii je na to ako stvorená. Starovekí veštci a prírodní liečitelia vyvinuli tento systém na základe stáročí štúdií, meditácii a experimentov. Prvé písomné zmienky popisujúce ajurvédske praktiky a princípy pochádzajú z obdobia 1500 až 500 rokov pred našim letopočtom. Na ich základe bola postupne ajurvéda prijatá v celej Indii ale aj v juhovýchodnej Ázii. V rámci nej využívali hinduisti aj masážnu terapiu. Masáže sa takto stali neoddeliteľnou súčasťou aj pri praktikách tradičnej čínskej medicíny. Starovekí Číňania vytvorili text s názvom Klasická kniha vnútorného lekárstva žltého cisára, ktorý sa dnes považuje za základ masážnej terapie alternatívnej medicíny.
Ajurvéda zastáva názor, že osoby trpia chorobami z dôvodu, že ich život nie je v harmónii s prostredím. Pre liečbu rôznych stavov musia jednotlivci obnoviť svoju prirodzenú fyzickú a psychickú rovnováhu obnovením harmónie medzi svetom okolo nich a sebou. Až v tom momente môže prísť k prirodzenej liečbe. Na základe konkrétnej nerovnováhy či dokonca ročného obdobia ajurvéda odporúča konkrétne využitie piatich zmyslov na interakciu s prostredím s cieľom dosiahnutia tejto rovnováhy. Liečba v ajurvéde zahŕňa aj diéty a bylinkárstvo, terapiu farbami, dotykovú terapiu, aromaterapiu a zvukovú terapiu.
Vráťme sa teda k dnes najľudnatejšej krajine na svete. Spomenutý text z roku 2700 rokov pred Kristom sa vyvinul z kombinácie metód lekárov praktizujúcich tradičnú čínsku medicínu, kde sa praktizovali bojové umenia taoistov a budhistov či kombinovanej odbornosti. Pre ich duchovný výcvik jogy považovali dotyk za nevyhnutný, to platilo aj pri obyčajnom obyvateľstve, ktorému ponúkali masáže napríklad za účelom relaxácie. História masáže v Číne a ich metódy boli postavené na podobných princípoch ako v Indii. Choroby podľa nich vznikli z dôsledku nedostatku rovnováhy energie v meridiánoch, ktoré sú dôležité pre fyziologické systémy. Prostredníctvom špecifických techník práce s telom vrátane masáže sa malo dosiahnuť harmonickejšie prúdenie energie týmito dráhami, čo umožní telu, aby sa samo prirodzene uzdravilo.
Okolo roku 2500 p. n. l. sa masážna terapia dostala aj do Egypta. To môžeme tvrdiť podľa jej zobrazenia na maľbách v hrobkách. Egypťania pridali svoje vlastné techniky práce s telom a pripisuje sa im rozvoj reflexológie. Tá zahŕňa aj vyvíjanie tlaku na konkrétne body alebo zóny na rukách či chodidlách, aby došlo k uzdraveniu. Popri tom osoba pociťuje aj iné priaznivé účinky spájané s relaxáciou a stresom.
Japonská história masáže je o čosi mladšia ako v Číne či Indii, no stále je o čom písať. Okolo roku 1000 pred Kristom japonských mníchov študujúcich v Číne zaujali liečebné metódy tradičnej miestnej medicíny vrátane masážnej terapie. Postupne ich začali presadzovať aj v domovine a upravovať podľa svojich predstáv. Takto vznikla tradičná japonská masáž alebo anma, ktorá sa postupne pretransformovala do Shiatsu.
Primárnym cieľom Shiatsu je zvýšiť hladinu energie u pacienta. Tá reguluje a posilňuje fungovanie orgánov a stimuluje prirodzenú odolnosť voči chorobám. Masérky už vtedy stimulovali tlakové body na tele v snahe vyvážiť pacientovu energiu. Používajú dlane, prsty aj palce, no pracujú bez ihiel či iných nástrojov. Vďaka liečbe môžu pacienti dosiahnuť rovnováhu fyzického stavu a emocionálnej pohody.
V tejto ríši sa začala písať história masáže približne 800 až 700 rokov pred Kristom. Taktiež bola ovplyvnená východnými praktikami a filozofiou. Asi nie je veľmi prekvapujúce, že masáže využívali hlavne atléti. Chceli tak dosiahnuť udržanie svojho tela v špičkovej kondícii najmä pred súťažami. Vtedajší lekári využívali oleje a bylinky v kombinácii s masážnymi technikami na liečbu mnohých zdravotných problémov.
Pozitívne účinky ale využívali aj grécke ženy, ktoré rýchlo spoznali výhody aromatických olejov a úspešne ich skúšali ako prostriedky na ošetrenie či skrášlenie pokožky. V piatom storočí pred našim letopočtom sa masážou vážne zaoberal aj známy otec medicíny Hippokrates. Ako prvý vôbec predpisoval kombináciu masáže, cvičenia, správnej stravy, hudby a čerstvého vzduchu pacientov, aby obnovil ich zdravotnú rovnováhu.
V Rímskej ríši sa začali masáže praktizovať medzi rokmi 200 až 100 pred našim letopočtom. Masovo to odštartoval Galén, lekár mnohých cisárov, ktorý začal používať masážnu terapiu na liečbu rôznych druhov fyzických chorôb a zranení. História masáže v tejto honosnej ríši bola ovplyvnená Hippokratovými princípmi. Aj Galén veril v zdravú stravu, cvičenie, odpočinok a masáže, ktoré považoval za neoddeliteľnú súčasť udržiavanie zdravého tela a jeho obnovy. Vyššia vrstva si masáže vychutnávala priamo doma, no mnohí Rimania sa liečili vo verejných kúpeľoch. Tu sa mohli spoľahnúť na profesionálne služby lekárov či trénerov. Návštevníci sa najprv okúpali a potom im bola poskytnutá masáž celého tela. Tá prinášala uvoľnenie kĺbov a stimuláciu krvného obehu. Pri masáži sa využívali aj oleje, ktoré prospievajú pokožke.
Verejné kúpele, ktoré sú v rímskej kultúre veľmi populárne, si nakoniec vyslúžili zlú povesť. Mali predstavovať nadbytok a miesto, kde ľudia začali hľadať rozkoš namiesto liečby. Vo štvrtom storočí nášho letopočtu rímsky cisár Konštantín odsúdil verejné kúpele za to, že v rímskej kultúre prispeli k zneužívaniu sexu. Masáže dokonca upadali až do 17. storočia, kedy nové objavy v medicínskej technológii či farmakológii zmenili modernú medicínu pre ne v pozitívnom slova zmysle. Mnohí lekári opäť objavili zdravotné výhody masáže a nie len rozkoš.
Západ si na masáže počkal poriadne dlho. V tejto časti Európy sa začala história masáže až niekedy okolo roku 1600. Manuálne metódy liečenia začínali upadať, pozornosť sa začala obracať na nové vedecké objavy v medicíne. A tu dostali priestor vyniknúť aj masáže. Je ale treba dodať, že západné techniky dosiahli až do 19. storočia len veľmi malý pokrok. Všetko zmenil až začiatkom 19. storočia švédsky lekár (venoval sa aj gymnastike či učeniu) Per Henrik Ling, ktorý je otcom metódy známou ako švédska pohybová kúra na zmiernenie chronickej bolesti. Lekárska forma cvičenia či gymnastiky ako masážna terapia bola predchodcom toho, čo dnes poznáme ako švédska masáž. Ide o techniku, ktorá zahŕňa stláčanie, ohýbanie, hladenie či dokonca aj údery.
Zatiaľ čo Lingova metóda využívala pri liečebných úkonoch hlavne masírovanie, Holanďanovi Johanovi Georgeovi Mezgerovi (19. storočie) sa pripisujú ďalšie 4. techniky, ktoré sa využívajú dodnes:
Už okolo roku 1700 ste sa mohli v Amerike stretnúť s „rubbers“, teda ženami, ktoré predstavovali pôvodkyne dnešných masérok. V 50. rokoch 19. storočia sa aj tu začali rozširovať vyššie spomenuté Lungove techniky. „Medical gymnasts“ používali podobný pohyb a manipuláciu s telom ako známy Švéd. Ich komplexný výcvik zahŕňal fyziológiu, anatómiu, patológiu, hygienu a vnímanie pohybu, Precvičovali pacientov na klinikách a v nemocniciach.
Populárnymi sa stali masérky a maséri hlavne koncom 19. storočia. Konečne bola väčšina z nich vyškolená aj v manipulácii s mäkkými tkanivami podľa vzoru práce Mezgera. Ľudia začali využívať aj vodoliečbu, čo by sme mohli označiť za pôvod dnešných kúpeľných služieb či wellnessov. Nechýbali peelingy ani telové zábaly. Medzi bohatými ženami sa stala masáž celého tela nevyhnutnosťou, ktorú aj ako formu ukážky svojho postavenia museli absolvovať čo najčastejšie. Na prelome storočí masáže ostávali stále mimo hlavného prúdu a medzi bežnou spoločnosťou sa ňou v Amerike neliečilo. Okrem toho jej povesť prežila ďalšie nešťastné obdobie s príchodom masážnych salónov, kde sa táto prax spájala s obchodom so sexom. Okrem toho sa využívali na liečbu pacientov z 1. ale aj 2. svetovej vojny, ktorí utrpeli poranenia nervov alebo rôzne šoky.
V druhej polovici 20. storočia oživil masáže stúpajúci záujem o prírodné liečebné metódy. Stále viac a viac štátov začala túto prax regulovať a začali sa udeľovať licencie či nutnosť školení. Výsledkom je, že masáž získala miesto ako slušná a legitímna forma doplnkovej a alternatívnej medicíny, čo malo za následok masívny vznik wellnessov.
Patríte medzi fanúšikov masáže? Tú si môžete vychutnať aj u nás v Penzióne Mara v rámci wellness balíčkov pivných kúpeľov Maravar. Stačí navštíviť náš web alebo Facebook, kde získate všetky potrebné informácie. Viac o zdravotných účinkoch jednotlivých procedúr prípadne o zaujímavostiach o pive sa dočítate v sekcii blog v našich originálnych článkoch.
