Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
História saunovania je stará tisíce rokov. Príbeh ľudského potenia siaha až na úplný začiatok našej existencie. Antropológovia naznačujú, že táto jedinečná schopnosť kožnej membrány je jedným z najvýznamnejších faktorov pri vývoji či dokonca konečnom vzostupe ľudí až na pozíciu kráľa živočíšnej ríše. Potenie totiž zmenilo predpokladanú budúcnosť našej planéty.
Ľudia si uvedomovali dôležitosť potenia už predtým, ako bola zaznamenaná história saunovania resp. kým sa začali vyrábať modernejšie jednotky vytvárajúce teplo na vyvolanie potenia. Išlo o duchovné, zdravotné aj sociálne dôvody. Vedecké výskumy dokazujú, že ľudia si v rámci svojich domovov po celom svete vytvárali rôzne systémy, ktorými zámerne podporovali potenie. Ľudia tak mali niečo spoločné, už od nepamäti mali túžbu maximalizovať funkciu potu napríklad aj z pohľadu optimalizovania zdravia. Podstata dodnes ostala aj napriek mimoriadnym technickým progresom vždy rovnaká.
Ľudské telo je dokonalý „stroj“, ktorý sa postupne zdokonaľoval počas miliónov rokov evolúcie. Mnohí vedci tvrdia, že postavenie človeka ako alfa primáta vyplýva z toho, že ide o vzpriamený druh s väčším mozgom. No existuje aj iný kľúčový prvok v rámci ľudskej evolúcie, ktorý sa často prehliada: kožná membrána. Od nášho najbližšieho príbuzného, šimpanza, pozorujeme miernu odchýlku v ľudskom genóme. Profesorka Nina Jablonski z Pensilvania State Univerzity sa venuje štúdii vývoja ľudskej kože a naznačuje, že ľudské potné žľazy sú zodpovedné aj za to, že ľudia sú najlepšími lovcami. Jedinečná vlastnosť potenia umožnila prvým ľudským lovcom schladiť si telo pri prenasledovaní koristi. Štvornohé tvory ochladzujú organizmus zadýchaním sa a keď zvieratá začnú cválať resp. sa rozbiehajú, ich vnútorné orgány narážajú na bránicu. Tým pádom nemôžu efektívne ochladiť telo spomenutým zadýchaním sa. Preto sa lovená korisť často prehreje a uhynie, zatiaľ čo ľudský predátor, ktorý je schopný regulovať vnútorné teplo potením, dosiahne víťazstvo a v konečnom dôsledku aj stály prísun potravy.
Integrovaná sieť ľudských potných žliaz a väčšinou nahá koža bez srsti katapultuje ľudskú evolúciu na ďalšiu úroveň. Ľudské bytosti sa šíria z materskej Afriky a obsadzujú obrovské územia planéty Zem. Popri tom začínajú vyvíjať technológie na zlepšenie prirodzeného potenia, čím si optimalizujú zdravie ale aj duchovné spojenie.
Sauna je súčasný termín, ktorý sa používa ako označenie akéhokoľvek vykurovacieho systému určeného na vyvolanie výdatnejšieho potenia. Zaujímavosťou je, že sauna je jediné slovo v anglickom slovníku s koreňmi vo fínčine. „Sauna“ v tomto jazyku znamená „kúpeľný dom“. Mnoho jazykov si toto slovo požičalo na označenie vyrábaných vykurovacích jednotiek. Aj keď Fínsko nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá využíva terapiu teplom, disponuje tradíciou, ktorá sa stala medzníkom ich kultúry už od roku 7000 pred našim letopočtom.
História saunovania sa začala vlastne okamžiku, kedy si ľudia vyvinuli schopnosť zakladať oheň podľa vlastného uváženia. Ten našim predkom neumožnil len variť jedlo, ale priniesol so sebou aj prostriedky na úmyselné zahrievanie tela. Prvé sauny postavené v Afrike boli vyvinuté s cieľom zbaviť telo infekčných chorôb. Aj keď bola ich metodika veľmi jednoduchá, účinky sa spoľahlivo dostavili
„Lídri“ miestnej kmeňovej medicíny vykopali do zeme diery veľké zhruba ako hrob, aby sa do nich ľudia pohodlne zmestili. Vo vnútri diery založili oheň a keď ten vytvoril žeravé uhlie, nad otvor umiestnili tyče, aby vytvorili štruktúru podobnú posteliam. Pacient trpiaci infekčným ochorením si ľahol na lôžko z palíc nachádzajúcu sa približne tri stopy nad pahrebou a počkal, kým sa nezačal potiť.
Ak chceme pochopiť podstatu a začiatky terapie teplom, história saunovania totiž nesmie zabudnúť na fínsku saunu. Ich história siaha až do roku 7000 pred Kristom. Pre obyvateľov krajiny tisícich jazier nie je sauna luxusom ale skôr životnou nevyhnutnosťou. Na jednu domácnosť pripadá približne jedna sauna, štatistiky ich v tejto 5-miliónovej krajine evidujú asi 3 milióny sáun… Väčšina sáun so suchým teplom, ktoré sa využívajú po celom svete, je založená na modernej konštrukcii fínskej sauny. V období pred modernou medicínou väčšina fínskych detí uzrela svetlo sveta v saune, tá sa dokonca nachádza v budove fínskeho parlamentu. Od narodenia až po dôležité politické rozhodnutia sú sauny plátnom, na ktorom bol namaľovaný fínsky príbeh.
Najstaršie známe stavby sáun pochádzajú z obdobia pred 2000 rokmi. Boli vykopané do zeme a obložené kameňom. Štruktúra sáun vo Fínsku sa v podstate vyvíjala tisíce rokov. Podobne ako v minulosti, aj dnes sa kamene zahrievajú na ohni a pre vytvorenie tepla a pary sa polievajú vodou. Vo fínskej saune teda určite nájdeme horúce kamene, piecky na drevo, žeravé uhlíky a dnes dokonca aj elektrinu. Konštrukcie sú väčšinou vyrobené z dreva, veď stromov je tu dostatok. Počuli ste už ale o savusaune? Ide o dymovú saunu, kde sa kúra praktikuje v nevetranom priestore. Zapáli sa oheň a keď plamene zmiznú, uvoľňuje sa do miestnosti dym a osoby môžu vstúpiť dnu, aby si užili blahodarné účinky vyžarujúceho tepla. Odborníci na fínsku saunu túto metódu považujú za vôbec najúčinnejšiu.
História saunovania je úzko spätá aj s gréckymi a rímskymi kúpeľmi, ktoré vydláždili cestu tým moderným. Ich neoddeliteľnou súčasťou bola tepelná terapia vo forme parných kúpeľov či kúpeľov s horúcimi prameňmi. Kúpeľné domy poskytovali možnosť prečistenia organizmu intenzívnym topením, vďaka čomu sa otvorili póry na detoxikáciu tela od škodlivín. Pôvodne išlo o rituály, no následne sa kúpele stali miestom spoločenských stretnutí, kde neraz vznikli aj mimoriadne dôležité politické rozhodnutia alebo obchodné jednania. Dôležité bolo, že kúpele boli dostupné všetkým spoločenským vrstvám. Išlo o akési „mekky tepelnej terapie“, ktoré sa nachádzali v celej Gréckej aj Rímskej ríši. Dokonca aj v tých najmenších mestečkách. Staroveké národy si vo všeobecnosti cenili tepelnú terapiu a považovali ju za jednu z nevyhnutných stránok života. Kúpele aj so svojimi saunami sa dnes označujú ako jeden zo základných kameňov spoločnosti, ktorý formoval aj tieto dve mocné civilizácie. História saunovania bez gréckych a rímskych tradícií by bola oveľa chudobnejšia.
Ide o kúpeľný dom vytvorený vo vnútri zdobených budov. Považoval sa za bezpečný prístav pre sociálne a duchovné spoločenstvo. Ich popularita dosiahla rozmach hlavne počas Osmanskej ríše, no rástla v celom islamskom svete. Tieto kúpele však boli rozdelené podľa pohlavia. Vo vnútri Hammmu našli miestni ľudia jedinečný priestor na oslavu veľkej slobody fyzickej nahoty.
Osoby najprv začali procedúru v teplovzdušných teplotách, aby sa u nich navodil hlboký stav relaxácie. Neskôr sa účastníci presunuli do miestnosti s vyššími teplotami a suchým vzduchom, všetko sa ukončilo očistením tela studenou vodou. Podobne ako v moderných kúpeľoch, aj tu boli k dispozícii masáže či procedúry ako odstraňovanie chĺpkov či iné cesty ako očistiť či skrášliť telo. Kúpeľné domy Osmanskej ríše boli neoddeliteľnou súčasťou spoločenskej komunity žien. Turecký hammam sa stal pilierom spoločnosti a počas svojej najväčšej popularity sa dokonca mohlo stať, že k muž zakázal manželke zúčastniť sa kúpeľného rituálu, bol to vážny dôvod na rozvod.
Dnes je doba iná, blízkovýchodné krajiny kvôli islamu zmenili svoje spoločenské pravidlá a ženy postupne stratili svoje základné právu na návštevu hammamov. História saunovania ale na nich nezabudla a veľmi často poukazuje na veľkú hodnotu obradnej tepelnej terapie aj v týchto kultúrach. Tradícia tejto fyzickej a duchovnej očisty sa rozšírila do Európy a stala sa súčasťou života aj v iných krajinách najmä počas viktoriánskej éry. Viktoriánske turecké kúpele inštalovali do svojich priestorov aj bazény, a tak sa po intenzívnom saunovaní mohli návštevníci ponoriť do studenej vody a ochladzovať svoj organizmus. Turecké hammam sú stále mimoriadne rozšírené napríklad v Maroku, dokonca ich nájdete na olejomaľbách Jeana Augusta Dominique Ibresa v parížskom Louvri.
Na svete nájdeme len málo tak hlboko duchovných a obradných tradícií. História saunovania je úzko spätá aj s kultúrou domorodých Američanov, a to aj vrátane Južnej, Strednej aj Severnej Ameriky. A po tisíce rokov. No spomenúť musíme aj Maorov z Nového Zélandu či domorodých obyvateľov Austrálie, kde sa už tisíc rokov používajú akési „chatky“ na potenie. Ich špecifiká sa líšia od regiónu po región, pričom každá ponúka jedinečný jazyk, piesne či individuálne rituály. Všetci ale bez rozdielu oslavujú obetu poteniu sa v súzvuku s modlitbami či spojením sa s Duchom.
Tieto potné chaty odrážajú dôležitosť vyjadrenia oddanosti domorodých obyvateľov k svojej spoločnosti už od nepamäti. Písomné záznamy sa o nich ale zaznamenali len v nedávnej histórii. Postupne však ukazujú ich skvelé možnosti ako pomocou „starších“ navodili účastníkom poriadnu mystiku. Chatky majú typický kupolovitý tvar, no napriek svojmu názvu „The Sveat Lodge“ určite nepripomínajú žiadnu lyžiarsku chatu či iný väčší koncept chaty. Vo vnútri je len menšia plocha často ani nie 5 metrov štvorcových s kapacitou 10 až 15 osôb. Stavba drží na hline, tráve a kameňoch. Konkrétna konštrukcia závisí od prírodného prostredia, kde je postavená. Vchod je nízky a účastníci sa musia zohnúť alebo dokonca vstúpiť „po štyroch“. V miestnosti je tma a do jej stredu sa umiestňujú horúce kamene. Na tie sa leje voda, čím sa vytvára para s účelom zahriatia vynikajúco izolovanie jednotky.
Po usadení účastníkov sa starší miestnej komunity postarajú o obrad pozostávajúci z modlitieb a spevu. Modlitby, hudba, teplo a tma vytvárajú prostredie, ktoré dokáže otvoriť priestor medzi duchovným a fyzickým svetom. Výsledkom je dostavenie sa hlbokého mystického zážitku pomocou fyzickej očisty. The Sweat Lodge zoznámi osoby s neoddeliteľným spojením medzi telom a duchom, zatiaľ čo teplo prostredníctvom očisty zlepší zdravotný stav.
Poďme si teraz predstaviť, ako vyzerá história saunovania v iných dôležitých medicínach či kultúrach. Egypt má bohatú tradíciu tepelnej liečebnej terapie hlavne u pacientov trpiacich infekciami či nádorovými ochoreniami. Terapia teplom sa používala na liečbu špecifických častí tela, no horúce pramene či parné kúpele sa využívali aj pri celotelovej terapii. Rusi už od nepamäti využívali sauny zrodených z tradície parných kúpeľov ale hlavne fínskych sáun. Podpora výdatného potenia sa kombinovala s vystavením tela veľmi nízkym teplotám. Indická ajurvédska medicína začleňuje tepelné terapie do svojich liečebných metód už tisíce rokov. Populárne sú aj masáže horúcimi kameňmi. Zdravotné poruchy a podpora optimálneho zdravia horúcimi prameňmi je známa po stáročia aj v Japonsku.
Bylinkové sauny sú neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života a zdravotníctva v Laose. Jedna sa určite nájde v každej dedine. Sú obľúbené najmä medzi ženami, ktoré ich využívajú na podporu procesu hojenia a zotavovania sa po pôrode. Tieto sauny sa stali doslova útočiskom pre nežnejšie pohlavie a miestom sociálnych interakcií a kontaktov. Počuli ste už o Jimjibang? Ide o kórejský kúpeľný dom s tradičnými pecnými saunami. Okrem sáun, masáží a horúcich prameňov poníka aj terapeutické priestory s vyhrievanými podlahami. Návštevníci totiž nakoniec procedúr zaľahnú na vyhrievanú podlahu. Jimjilbang znamená v kórejskom jazyku jednoducho „teplo“.
Rozšírenie elektriny koncom 19. storočia stalo aj za zrodom prvej infrasauny. Bol to John Harvey Kellogg, ktorý zasvätil svoj život holistickým liečebným metódam vrátane dobre vyváženej stravy, pravidelného cvičenia a hlavne saunovej terapie. Kellogg rozpoznal dôležité liečebné účinky očisty prostredníctvom intenzívneho potenia a dal si za cieľ vylepšiť tradičnú saunovú terapiu, ktorá sa dovtedy využívala po tisícročia. Zaujala ho elektrická žiarovka a vytvoril vlastné kúpele so žeravým svetlom. Pacienti vstupovali do akýchsi skriniek vyhrievaných exponovanými žiarovkami, ktoré vyvolávali silné potenie. Okrem potenia si Kellogg všimol aj hlboký a pozitívny vplyv vystavenia svetlu.
Po návšteve svetového veľtrhu v Chicagu v roku 1893 sa jeho sauny stali mimoriadne populárnymi a začali sa predávať po celom svete. Zistilo sa , že žiarovky primárne vyžarujú infračervené svetlo, ktoré preniká hlboko do kožnej membrány. Toto prenikavé osvetlenie bolo natoľko účinné vo svojej schopnosti produkovať nadmerné potenie, a teda aj detoxikáciu, že sa stalo tým pravým pôvodcom infrasauny, ako ju poznáme aj dnes.
Kelloggove sauny sme poznali pod názvom Incandescent Light Baths. Od konca 19. storočia až do 60. rokov toho minulého príliš nevyvíjali. Zlom prišiel až v čase, keď sa NASA začala zaujímať o rôzne vlnové dĺžky vytvorené prostredníctvom infračerveného žiarenia, Objavenie krátkych, stredných a dlhých infračervených vlnových dĺžok dostal sauny do ich ďalšieho evolučného stavu.
V roku 1965 získal jeden japonský lekár prvý patent na vytvorenie keramickej infračervenej sauny s využitím dlhých vlnových dĺžok. Až do konca 70. rokov minulého storočia boli japonskí lekári jedinými známymi, ktorí používali tieto sauny pri svojich pacientoch. V roku 1979 sa stali dostupnými aj v USA. V posledných dvadsiatich rokoch sa sauny zdokonalili doslova neuveriteľne a dnes sú súčasťou vytvárania pohodlia a zdravotných účinkov všetkých spoločenských vrstiev po celom svete.
Ak vás zaujala táto téma, prečítajte si aj náš blog ohľadom správneho saunovania a najčastejších chýb pri tejto činnosti. Navštívte projekt Maravar v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci a spoznajte aj vy pozitívne účinky sauny.
