Aký chmeľ využívame pri našich pivách v Maravare?
Chmeľ Ekuanot Ak ste presvedčení, že ste podobný názov chmeľu už počuli, nemýlite sa. Dokonca ide o ten istý. ...
Pivové poháre patria medzi neoddeliteľnú súčasť kultúry zlatistého moku. Kým však dostali sklenenú podobu, uplynulo niekoľko tisícročí. Aká je ich história a s ktorými si môžeme štrngnúť v rôznych kútoch sveta aj dnes?
Pivo sa stalo súčasťou života ľudí okolo roku 9000 pred Kristom, kedy fermentačný proces nezávisle od seba objavilo niekoľko kultúr. Tento téme sme sa venovali už skôr v rámci samostatného blogu. Pivové poháre si však na svoju slávu museli počkať oveľa dlhšie. Najstaršie nádoby na pivo či samotné pitie boli pravdepodobne zo zvieracej kože. Treba však dodať, že preslávené terakotové džbány sa objavovali už pri zrode samotného piva a archeológom ich objavenie pomohlo skúmať počiatky tohto nápoja.
Keramika používaná na skladovanie obilia a piva bola dostatočne odolná no pomerne krehká. Keď si predstavíme vtedajší nomádsky štýl života, bola pre tieto účely sotva hodná. Mnoho lovcov či zberačov ale veľmi radi využívali keramiku ako prostriedok skladovania, čo bolo spojené so sedavejším životným štýlom. Problémom nebol ani materiál, keďže prístup hline bol veľmi dobrý. Výrobu keramiky urýchlil rozvoj hrnčiarskeho kruhu, čím sa aj znížili náklady a výrobky sa mohli dostať k vyššiemu počtu ľudí. Hlinené hrnčeky a misky začali upadať tesne pred narodením Krista, čomu dopomohlo ovládnutie umenia fúkania skla zo strany Feničanov. Pivné poháre tak mali voľnú cestu medzi všetkých. Remeselníci rozšírili svoj obchod pozdĺž Stredozemného mora, cez Rým až do Európy. Najväčší záujem o ich zručnostiach nastal počas prvého a druhého storočia. A neslúžili ani zďaleka len pivu.
Špecificky čisto pre tieto účely sa vo veľkom začali rôzne nádoby vyrábať až okolo 14. storočia. Dovtedy boli pivové poháre často plné aj inými nápojmi. Nádoby dovtedy boli veľké a z dreva, často sa okrem piva využívali skôr na prepravu vody. Prišla však pohroma v podobe moru a ľudia začali dbať o hygienu neporovnateľne viac. Niekedy vtedy sa na trhu objavil vysoký hrnček s rúčkou vyrobený z cínu a s viečkom, ktoré malo zadržiavať nečistoty z nápoja. Postupne sa však začali objavovať aj skryté nebezpečenstvá – otrava olovom.
Kovové a sklenené pivové poháre boli väčšinou mimo dosahu bežnej populácie, ktorá bola odkázaná na drevené a kamenné nádoby na pitie. Tieto materiály ale nemali takú dlhú životnosť ako sklo a kov a mali tendenciu absorbovať pivo v konečnom dôsledku vytvárať aj nepríjemný zápach, čo by bránilo pôžitku nie len z piva ale aj rozšírenej medoviny. Hoci remeselníci skúmali aj alternatívne techniky vypaľovania na spevnenie nádob, v 19. storočí dosiahli pivové poháre zo skla takú vysoký dopyt, že sa začali používať vo všetkých spoločenských vrstvách.
V 20. rokoch 20. storočia bol predstavený pollitrový hrnček s 10-stranným uchom. Jeho myšlienka spočívala v tom, že pivári mohli držať ruky mimo samotného pohára, čo ho udržalo chladné oveľa dlhšie. Tieto poháre ale začali strácať popularitu s príchodom jamkového skla. Išlo o spoločenské zmeny, keďže tmavé pivá, ktoré boli čapované do pôvodného 10-stranného pohára, sa považovali za staromódne a jantárové pivá, ktorých popularita stúpala, vyzerali lepšie, keďže svetlo preniklo aj do priehlbín. Dôležité boli aj lepšie aromatické vlastnosti.
Pivné sklo, to nie sú len pivové poháre. Zahŕňa nádoby vyrobené zo skla, ktoré sú určené alebo bežne používané na pitie a podávanie piva. Štýly skla sa líšia v súlade s regionálnymi alebo národnými tradíciami. Prihliada sa na zákonné alebo všeobecné požiadavky týkajúce sa objemu či plniacich liniek. Spomenúť treba aj praktické veci ako napríklad predchádzanie rozbitiu pri umývaní alebo skladovaní. Ide aj o komerčnú propagáciu zo stany pivovarov či kultúrny a umelecký prejav v ľudovom umení. Nádoby určené na pivo sú vyrobené a s použitým iných materiálov, ako napríklad dreva, keramiky alebo cínu.
Plzenský pohár sa používa pri mnohých druhoch svetlých pív, vrátane plzenského alebo klasického svetlého ležiaka. Tieto poháre sú vo všeobecnosti menšie ako klasické pollitráky. Zvyčajne disponujú objemom 200 mililitrov, 250 ml, 300 ml, 330 ml, 400 ml a v Európe rozšírených 500 ml. Poháre štíhle, vysoké a zúžené. Štíhlejšie prevedenia zvýrazňujú sýtenie piva a jeho farbu, široký vrh pomáha udržiavať správnu penu. Často sa medzi ne mylne zaraďujú aj poháre Weizen, keďže sú si podobné. Tie plzenské ale majú rovnomerný kužeľ bez akéhokoľvek zakrivenia.
Definície pollitrového pohára sa v jednotlivých krajinách líši, preto môže odrážať bežnú mieru piva v danej krajine. Vo Veľkej Británii zákon stanovuje porciu piva ako cisársky pint (568 ml, 1,2 americkej pinty). Nájdu sa aj menšie verzie s objemom 284 ml. Štvrťlitrové poháre (142 ml) sú obľúbené najmä v Austrálii, kde ich miestni pivári nazývajú aj „pony“. V USA predstavuje pinta 473 ml, no objem nie je prísnejšie regulovaný a poháre sa tak môžu mierne líšiť. Aj klasické 500 ml poháre sa nazývajú v americkej angličtine pinty.
Bežné tvary pollitrov:
Snifter sa zvyčajne používa na podávanie koňaku a brandy. Je ideálny pre prípad nutnosti zachytávania prchavých látok aromatických pív, ako sú tie belgické alebo Double/Imperial IPA. Hodí sa to aj pri pšeničných a jačmenných vínach. Za túto schopnosť sa môžu poďakovať tvaru, ktorý okrem toho umožňuje vírenie, aby nápoj dostatočne rozhýbalo a vytvorilo aromatickú arómu.
Na podávanie pšeničného piva sa využívajú weizen pivové poháre. Pochádzajú z Nemecka, dno je úzke a vrch mierne širšie. Táto šírka umožňuje uvoľnenie arómy a ponúka hustú a nadýchanú penu, ktorá je charakteristická pre tento druh piva. Jeho výška je väčšia ako pri pollitrových pohároch a všeobecne pojme 500 ml nápoja aj s priestorom pre penu. V niektorých krajinách (napríklad Belgicko) môže mať pohár objem 250 ml alebo 330 ml. S tým sa stretávame aj u nás na Slovensku. Pšeničné pivá majú tendenciu poriadne peniť, najmä ak sa načapujú alebo nalejú veľmi rýchlo. Ak v podniku dostávajú pivári fľašu s pivom za účelom vlastného nalievania, je zvykom, že sa takýto pohár prinesie zákazníkovi mokrý alebo s trochou vody v ňom, aby sme si namočili steny piva a to sa po nich dobre udržalo.
Ide o viac ako storočný názov pre pivové poháre známe ako nemecké krígle vyrobené z kameniny. Často sa vyrábajú za účelom zberateľských predmetov alebo suvenírov. Okrem kameniny sa využíva aj drevo, glazovaná keramika, porcelán, cín či dokonca kryštál. Objem býva buď 400 ml, 500 ml alebo liter. Často sú zdobené kultúrnymi ornamentami, hlavne bavorskými.
Tieto jednolitrové pivové poháre sa najčastejšie využívajú v Rakúsku a Bavorsku. Jednoduchším názvom je Maß, no nie ako stredné podstatné meno, ktoré znamená v preklade „miera“. Môže mať sklenenú alebo kameninovú formu hrnčeka. V Nemecku dokonca poznajú aj šport Maßkrugstemmen, počas ktorého súťažiaci držia so vzpriamenou pažou naplnený pohár s hmotnosťou 2,4 kilogramy. Svetový rekord je 45 minút a 2 sekundy.
Vysoké, úzke a valcovité poháre sa tradične využívajú pre pivá Becher alebo Kölsch. Podobá sa mu aj pohár, do ktorého sa nalieva Altbier, no ten je o niečo nižší a užší. Stange (v preklade tyč) pojme 100 až 200 ml piva.
Sklenené pivové poháre Willi Becher je mimoriadne bežné najmä v Nemecku. Sú charakteristické svojim tvarom: kužeľovitý hornej časti, kde sa zakrivujú dovnútra, aby sa následne zbiehali späť k otvoru v hornej časti s menším priemerom. Vyrába sa s objemom 200, 250, 300, 400 a 500 mililitrov.
Pivové poháre na pitie v tvare topánok a čižiem sa našli v archeologických náleziskách ešte z doby bronzovej. Moderné pivné čižmy (lebo Bierstiefel) majú za sebou už viac ako storočnú históriu. Podľa legiend vraj jeden generál sľúbil svojim jednotkám, že budú môcť piť pivo zo svojich čižiem, ak budú v boji úspešné. Keď vojaci zvíťazili, dal generál sklárovi vyrobiť čižmu zo skla, aby splnil svoj sľub aj bez toho, aby sa podrobil tejto nie veľmi hygienickej činnosti. Odvtedy si vojaci radi pripijú na svoje víťazstvo pivnou čižmou. Populárne sa stávajú aj v USA, najmä od premiéry filmu Beerfest z roku 2006. Dlhé roky sa v rámci zábavy vykonáva aj starý vtip, kedy sa neskúsenému pivárovi ponúkne čižma so špičkou smerujúcou od neho, čo spôsobí, že sa pivo rozleje po jeho tvári, keď sa do špičkky dostane vzduch. Ostrieľaní pivári vždy nasmerujú palec k tvári, kým pohár dostatočne nevytečie.
Pivové poháre „Pilsner Tulipán“ alebo Biertulpe (Pivný tulipán) sú tradičné pre nemecké plzenské pivá. Objem je zvyčajne okolo 300 mililitrov, no vyskytujú sa aj pollitrové. Pri použití v reštauráciách sa pod nich umiestni kúsok savého papiera, ktorý absorbuje všetky kvapky z rozliatia alebo kondenzácie.
Tieto pivové poháre sa využívajú v Belgicku pre miestne lambické a ovocné pivá. Úzky tvar pomáha udržiavať karbonizáciu a zároveň poskytuje silnú aromatizáciu. Pivo tak dostáva v pohári iskrivú farbu. Ďalším zaujímavým pohárom v Belgicku či Holandsku je Golbet alebo Chalice. Tie sú poriadne veľké v tvare misy alebo akéhosi kalicha. Sú vhodné pre podávanie ťažších pív či tých, ktoré zvykneme „sŕkať“. Kým Golbet majú hrubé sklo, kým kalich je tenkostenný. Spomenúť môžeme ešte Tulip glass, čiže tulipánový pohár. Je podobný pohárom na brandy. Telo je cibuľovité, no horná časť sa rozširuje pre vytvorenie ideálnej peny. Odporúča sa na podávanie americkej double/imperial IPA, belgických, škótskych či iných aromatickejších pív ale aj jačmenných vín.
Veľké, valcovité pivové poháre s jedným uchom vo Veľkej Británii. Sú často vyrobené z cínu, skla, striebra ale aj iných materiálov ako koža, keramika či drevo. Tankard môže disponovať aj sklopným vekom a pomerne bežné sú aj tie so skleneným dnom. Tankardy sa tvarujú používajú podobne ako Beer Stein. Populárne boli najmä v 18. a na začiatku 19. storočia (aj v Írsku). Postupne boli nahradené sklenenými pohármi. V súčasnosti patria medzi zaujímavé zberateľské predmety či darčeky. Ich kožené a drevené prevedenia boli populárne pred 17. storočím a len zriedka sa zachovali neporušené až do súčasnosti.
Ide o vysoké poháre používané na pitie približne 2,5 pinty piva (1400 mililitrov). Pohár je vysoký asi jeden yard (90 cm), má tvar akejsi banky a v spodnej časti disponuje rozširujúcim driekom, ktorý tvorí najväčšiu časť pohára. Tieto atypické pivové poháre pochádzajú z Anglicka z obdobia okolo 17. storočia a vtedajší pivári ich poznali pod názvami „Cambridge Yard“, „Ell Glass“ alebo „Long Glass“. Najčastejšie z nich pili vodiči dostavníkov, no slúžili aj pri prípitkoch pri špeciálnych príležitostiach. Najrýchlejšie vypitie piva z tohto pohára trvalo podľa Guinessovej knihy rekordov neuveriteľných 5 sekúnd.
Oslovil vás tento článok? Viac zaujímavostí o pive nájdete v sekcii blog na webe projektu Maravar sídliaceho v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci.
